Rada

Rada prijíma, najčastejšie spolu s Európskym parlamentom, akty s priamymi dôsledkami pre život občanov a významným medzinárodným vplyvom.

Rada je inštitúciou Únie, v ktorej zasadajú zástupcovia vlád členských štátov, teda ministri jednotlivých členských štátov zodpovední za príslušné oblasti. Zloženie a frekvencia zasadnutí Rady sa menia v závislosti od prejednávaných tém. Napríklad ministri zahraničných vecí sa schádzajú približne jedenkrát mesačne na zasadnutí Rady pre zahraničné veci. Rovnako sa ministri hospodárstva a financií schádzajú jedenkrát mesačne na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorá sa nazýva aj Rada Ecofin.

Existuje desať zložení Rady, ktoré zastrešujú všetky politiky Únie. Rada pre všeobecné záležitosti, v rámci ktorej zvyčajne zasadajú ministri zahraničných vecí alebo ministri pre európske záležitosti, zabezpečuje súlad rokovaní rôznych zložení Rady a pripravuje zasadnutia Európskej rady.

• prijíma legislatívne akty (nariadenia, smernice atď.), najčastejšie v rámci „spolurozhodovacieho postupu“ s Európskym parlamentom,
• prispieva ku koordinácii politík členských štátov. Je tomu tak napríklad v hospodárskej oblasti,
• na základe strategických usmernení stanovených Európskou radou rozvíja spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku,
• v mene Únie uzatvára medzinárodné dohody,
• spoločne s Európskym parlamentom prijíma rozpočet Únie.

Rada je spoločne s Európskym parlamentom zákonodarcom Únie. Vo väčšine prípadov môže Rada prijímať právne predpisy len na základe návrhov, ktoré jej predloží Európska komisia. Môže požiadať Komisiu, aby jej predložila akýkoľvek vhodný návrh. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy môže svojím podpisom vyzvať Komisiu na predloženie návrhu aj jeden milión občanov. Ide o právo na iniciatívu občanov.

Pri rokovaní a hlasovaní o návrhu legislatívneho aktu alebo pri všeobecnej diskusii zasadá Rada verejne. Tieto rokovania môžete sledovať v reálnom čase na webovej stránke Rady (video.consilium.europa.eu) a môžete napríklad vidieť, ako váš minister vyjadruje postoj vašej krajiny. Všetkým je dostupná aj písomná dokumentácia, ktorú majú ministri k dispozícii.

Na druhej strane diskusie o nelegislatívnych otázkach, ako napríklad v oblasti zahraničných vecí, verejné nie sú. Po zasadnutiach Rady však vždy nasleduje tlačová konferencia a tlačová správa, v ktorej sa vysvetlia prijaté rozhodnutia.

Kvalifikovaná väčšina sa dosiahne za predpokladu, že sú splnené tieto dve podmienky:

• súhlas väčšiny členských štátov (v niektorých prípadoch dvojtretinovej väčšiny), ¸
• odovzdanie aspoň 255 hlasov z celkového počtu hlasov 345 v prospech návrhu.

Každý členský štát môže naviac požiadať o overenie, či hlasy odovzdané v prospech návrhu predstavujú aspoň 62% celkového počtu obyvateľstva únie. Ak sa toto kritérium nenaplní, rozhodnutie sa neprijme.

Použite hlasovaciu kalkulačku na simuláciu rôznych spôsobov hlasovania a pozrite si výsledky.

 Otvorenosť a transparentnosť rokovaní Rady - informačný list

Rade postupne predsedá jednotlivých 27 členských štátov Únie, každý počas obdobia šiestich mesiacov. Počas tohto polročného obdobia predsedníctvo riadi zasadnutia na všetkých úrovniach, navrhuje usmernenia a vypracúva kompromisy potrebné na prijatie rozhodnutí Rady.

V záujme kontinuity rokovaní Rady polročné predsedníctva úzko spolupracujú v trojčlennej skupine. Táto predsednícka „trojka“ vypracúva spoločný program činností Rady na obdobie 18 mesiacov.

Polročné predsedníctvo nepredsedá iba jednému zloženiu Rady: Rade pre zahraničné veci, ktorej od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy predsedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Túto funkciu zastáva od 1. decembra 2009 Catherine Ashtonová. Stáleho predsedu, ktorého vymenúva vysoký predstaviteľ, má aj približne dvadsať pracovných skupín v oblasti zahraničných vecí.