Pravidlá používania jazykov v inštitúciách Európskej únie
Jazyková rôznorodosť je jednou zo základných vlastností Európskej únie a hlavnou kultúrnou hodnotou. Pristúpenie desiatich nových členských štátov v máji 2004 a následne ďalších dvoch nových členských štátov v januári 2007 viedlo k zdvojnásobeniu počtu úradných jazykov. Žiadna iná organizácia ani inštitúcia na svete nepoužíva pri práci toľko jazykov.
Inštitúcie Európskej únie majú spoločné pravidlá používania jazykov, ktoré Rada ustanovila v roku 1958. Tieto pravidlá sa v priebehu jednotlivých rozšírení menili a v súčasnosti má EÚ dvadsaťtri úradných a pracovných jazykov, ktorými sú: anglický, bulharský, český, dánsky, estónsky, fínsky, francúzsky, grécky, holandský, írsky, litovský, lotyšský, maďarský, maltský, nemecký, poľský, portugalský, rumunský, slovenský, slovinský, španielsky, švédsky a taliansky jazyk.“ Na účely fungovania Európskej rady a Rady ako viacjazyčných inštitúcií má Generálny sekretariát Rady k dispozícii prekladateľský servis, ktorý v súvislosti so zneniami právnych predpisov úzko spolupracuje s riaditeľstvom právneho servisu pre kvalitu právnych predpisov.